Informácie – mnoho rodičov má dobrý úmysel dieťa pred záplavou nie práve optimistických správ chrániť. Dieťa však neomylne vycíti, že sa niečo deje a nedostatok informácií spôsobí, že si v hlave domyslí a vyskladá značne desivý obraz o situácii. Primerane veku a rozumovým schopnostiam dieťaťu vysvetlíme o aké ochorenie ide, prečo a aké opatrenia je potrebné dodržiavať. Je dobré zistiť, čo dieťa už vie, aké správy počulo a ako ich pochopilo a dať mu priestor na otázky. Platí zásada, že odpovedáme pravdivo a nehovoríme viac než to, na čo sa pýta. Zbytočne veľa informácií môže dieťa zahltiť a preťažiť, pôsobiť ohrozujúco.
Emócie – Neobvyklá situácia prináša so sebou veľa pocitov, ktoré sa časom menia. Spočiatku šok a strach, neskôr možno nudu a podráždenosť... Deťom chýbajú rovesníci, náročné je aj vyplnenie času a nezvykle veľa spoločne strávených dní. Je užitočné rozprávať sa s dieťaťom o tom, ako sa cíti, nesnažiť sa ho presviedčať o opaku alebo zľahčovať spôsob, akým súčasné okolnosti prežíva. Dobré je prejaviť porozumenie a ponúknuť spôsoby, ako strach či iné pocity zvládnuť (ak sa napríklad bojí, že sa niekto blízky nakazí, ukázať, ako sa pred chorobou dá chrániť, nakresliť si to, čoho sa bojí aby to nebolo neznáme a pod.) Nie vždy vie dieťa svoje pocity presne pomenovať a nie vždy si ich vôbec uvedomuje. Môže sa utiahnuť do seba, ale byť aj aktívnejšie, podráždené. Zbystrime vtedy pozornosť, pýtajme sa, ponúknime pomoc, objatie, bezpečie.
Učenie - akákoľvek zmena v našom životnom štýle znamená pre náš mozog prácu „navyše“, vynakladá energiu na to, aby sa jej prispôsobil. Tá potom môže chýbať inde, napríklad pri učení. Treba na to myslieť, ak nepôjde v takom tempe alebo kvalite ako doteraz. Je však dôležité aj napriek tomu vedomosti precvičovať aby sa upevnili a mozog „nezlenivel“. Súčasne však karanténa poskytuje deťom možnosť zlepšiť sa v iných, rovnako dôležitých oblastiach - samoobslužných činnostiach (obliekanie, hygiena, stolovanie,..), domácich prácach, prácach v záhrade alebo iných aktivitách, ktoré dieťa spontánne zaujmú. Spoločnú hru, alebo hoci aj sledovanie televízie je možné zas využiť na rozvoj slovnej zásoby a komunikácie.
Režim – pravidelnosť a opakovanie prinášajú (nielen) deťom do života istotu a poriadok. Je preto užitočné zaviesť do rodinného života opakujúci sa režim. Znamená to vyhradenie času na učenie, hranie, kontakt s rovesníkmi, telesnú aktivitu, spoločné jedlo. Netreba váhať ani so zapojením detí do domácich prác podľa veku a schopností. Príjemný môže byť spoločne strávený čas, ale nezabúdajme ani na to, že každý člen rodiny potrebuje aj svoj priestor a čas strávený osamote alebo aspoň nerušený pri svojej aktivite. Veľkým pomocníkom v tomto čase môže byť mobil alebo tablet, pretože predstavuje okrem iného aj spôsob, ako ostať v kontakte s kamarátmi, čo je pre deti veľmi dôležité. Aj to je však potrebné časovo ohraničiť a zaradiť do harmonogramu dňa, aby nedošlo k zahlteniu.
Pre každé dieťa je jeho rodič alebo opatrovník najdôležitejším zdrojom informácií, bezpečia a lásky. Veľmi citlivo a presne vníma, ako má sám rodič spracovanú situáciu, aká atmosféra v rodine vládne. Aby toto všetko mohol rodič dieťaťu poskytnúť, musí byť predovšetkým sám v poriadku. Aj keď je veľmi náročné myslieť na toľko vecí, o všetko sa postarať a zvládnuť aj svoje vlastné obavy, nezabúdajte na starostlivosť o seba. Nie je nutné zvládnuť všetko na 100%, najdôležitejšie je prečkať tieto zložité chvíle v zdraví a akej takej pohode.
V prípade otázok alebo potreby kontaktujte školského psychológa mailom alebo telefonicky.
Telefón: 0908 889 475 (pracovné dni od 9:00 – 12:00)
Email: anicka9@gmail.com
Mgr. Anna Švidroňová, školský psychológ
